Ubytovanie v blízkosti Panteón Rím

Panteón (Pantheon)

Panteón (tal. Pantheon) je pôvodne antická stavba v Ríme. Nachádza sa na námestí Piazza della Rotonda a je jednou z najlepšie zachovaných a najfantastickejších stavebných pamiatok Ríma.

Dejiny stavby

Za stavbu Panteónu vďačíme zaťovi a priateľovi prvého rímskeho cisára Augusta konzulovi M. Vipsaniovi Agrippovi. Stavba postavená v rokoch 27 až 25 pred Kr. a zasvätená všetkým bohom, bola však pôvodne budovaná len na poctu Augusta a jeho adoptívneho otca C. I. Caesara (traduje sa, že Augustus zasvätenie sebe samému odmietol). Mala sa stať súčasťou kúpeľov, ale už počas výstavby ho určili za chrám Jupitera, Marsa a Venuše, ochrancov juliovsko-klaudiovského rodu a neskôr za svätyňu všetkých bohov. Pomenovali ho Pantheon (z gr. pan = vše- a theios=božský), pričom nie je jasné prečo.

O staviteľovi pôvodnej stavby niet pochýb: hlása to nápis nad vchodom na architráve: M. AGRIPPA L.F. COS.TERTIUM FECIT („Postavil M. Agrippa, Luciov syn za svojho tretieho konzulátu“).

V roku 80 zničujúci požiar spustošil väčšiu časť štvrte i s Panteónom. Cisár Hadrián dal v rokoch 118 - 125 staviteľovi Apollodorovi z Damasku vybudovať novú stavbu, ktorá sa zachovala dodnes. Portikus - stĺpová hala pred vstupom do budovy - s mohutnými porfýrovými stĺpmi bol pravdepodobne kedysi portikom Agrippových kúpeľov, preto ho nechal cisár Hadrián ponechať aj s Agrippovým menom vytesaným na architráve priečelia.

Stavba bola niekoľkokrát vystavená živelným pohromám, ale i škodlivým ľudským zásahom. Zemetrasenia a záplavy niekoľkokrát spôsobili škody, ale vždy bola stavba zrekonštruovaná. Ani zásahy „vyššej moci“ (napr. v roku 663 nariadil byzantský cisár Konstans II. strhnúť pozlátené bronzové tehly strechy a previezť ich do Konštantínopolu, či medzi rokmi 1624 - 1633 dal pápež Urban VIII. roztaviť bronzové obloženie strechy vestibulu pre Berniniho baldachýn v svätopeterskej bazilike a na delá Anjelského hradu) stavbe neubrali na kráse.

S nástupom kresťanstva hrozil Panteónu zánik. Bol totiž zasvätený všetkým rímskym, teda pohanským bohom, a preto ho dali kresťanskí cisári v 4. storočí zatvoriť. Pred zrúcaním ho zachránil pápež Bonifác IV., ktorý potom ako ho v roku 609 dostal darom od byzantského cisára Fokasa, ho premenil na kresťanský kostol a zasvätil Panne Márii, patrónke mučeníkov (Chiesa Santa Maria dei Martiri). Z katakomb dal preniesť pozostatky prvých tam pochovaných kresťanov. Nová funkcia stavby mala za následok odstránenie štukatúry, ozdobujúcej dovtedy kazetovú klenbu a upravenie bočných výklenkov, do ktorých umiestnili oltáre.